Projekt rieši rozvoj vzdelávania v oblasti informačných a komunikačných technológií prostredníctvom kombinácie centrálnej infraštruktúry, špecializovaných laboratórií na školách a moderného vzdelávacieho obsahu so zameraním na kybernetickú bezpečnosť, umelú inteligenciu a dátovú vedu, pričom cieľom je umožniť praktické vzdelávanie vo väčšom rozsahu a lepšie pripraviť študentov na potreby trhu práce. Projekt nadväzuje na existujúci ekosystém Cisco Networking Academy a rozširuje ho o nové technológie, výpočtové kapacity a obsah. Dokumentácia po pripomienkovaní lepšie vysvetľuje rozsah a technické riešenie projektu, základný prístup však zostáva postavený najmä na budovaní infraštruktúry a rozšírení existujúcich kapacít.
Schválený rozpočet projektu je 28 499 953,48 eur. Schválené ročné prevádzkové náklady sú 87 899 eur, pričom plánované ročné prevádzkové náklady boli podľa MetaIS približne 1,5 milióna eur. Tento rozdiel je vhodné pri ďalšom posudzovaní overiť, keďže môže mať zásadný vplyv na udržateľnosť prevádzky po skončení projektu.
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky
Projekt rieši reálny problém nedostatku praktických digitálnych zručností a robí to cez kombináciu infraštruktúry, vybavenia škôl a nového vzdelávacieho obsahu. Tento prístup dáva zmysel a môže fungovať, ak sa ho podarí dostať do reálnej výučby. Dokumentácia je po pripomienkach výrazne čitateľnejšia a lepšie vysvetľuje, čo sa má postaviť a ako to má fungovať. Stále však nie je jasné, čo sa tým v praxi zmení a ako sa to bude merať. Projekt neukazuje, ako bude riadiť svoje zavádzanie v čase ani ako využije pilot na úpravu ďalších krokov. Ekonomická časť síce obsahuje porovnania, ale pri rozhodnutí o vlastnej infraštruktúre nie sú dostatočne presvedčivé, najmä keď jednotlivé varianty nie sú porovnané rovnako detailne. Nejasné zostáva aj to, kto bude čo vlastniť a ako sa bude systém ďalej rozvíjať, čo je dôležité pre jeho dlhodobé fungovanie a či v navrhovanej podobe prinesie očakávaný výsledok.
Projekt ide správnym smerom a rieši dôležitú tému. Problém nie je v tom, čo chce dosiahnuť, ale v tom, ako to chce spraviť. V súčasnej podobe chýba jasný dôkaz, že navrhnutý spôsob realizácie prinesie reálne výsledky. Nie je dostatočne vidieť, ako sa bude projekt riadiť, ako sa budú vyhodnocovať jeho výsledky a či sú náklady nastavené primerane. Z pohľadu IT je zároveň dôležité doriešiť vlastníctvo výstupov a jeho otvorenosť, aby systém nebol v budúcnosti závislý na jednom dodávateľovi. Projekt preto odporúčame dopracovať pred realizáciou, najmä v oblastiach merania dopadu, riadenia zavádzania, ekonomickej transparentnosti a dlhodobej udržateľnosti.
17.06.2026
Príprava projektu
Reforma VS
Merateľné ciele (KPI)
Postup dosiahnutia cieľov
Biznis prínos
Príspevok v informatizácii
Kalkulácia efektívnosti
Transparentnosť a participácia
Projekt rieši reálny problém nedostatku praktických digitálnych zručností a ide do oblasti, ktorá je dlhodobo poddimenzovaná. Z pohľadu reformy verejnej správy však prináša skôr rozšírenie existujúceho modelu než jeho zmenu. Pridáva infraštruktúru, vybavenie a obsah, ale nie je jasné, ako sa tým zmení fungovanie systému ako takého. Dokumentácia neukazuje, ako sa zmení riadenie vzdelávania, rozhodovanie o investíciách, spolupráca so zamestnávateľmi ani využívanie dát pri nastavovaní vzdelávacích politík. Projekt tak pôsobí ako veľká sektorová investícia, ale nie ako reforma, ktorá by menila spôsob fungovania verejnej správy.
Projekt pracuje s kvantitatívnymi ukazovateľmi, najmä počtom zapojených škôl, študentov a súbežne pracujúcich používateľov. To pomáha pochopiť rozsah riešenia, ale nehovorí to nič o jeho úspešnosti. Nie je jasné, odkiaľ projekt vychádza, kam sa chce dostať ani ako sa bude hodnotiť, či bol úspešný. Kľúčová pripomienka na prepojenie cieľov s reálnymi výsledkami nebola plnohodnotne zapracovaná. Ukazovatele zostávajú na úrovni objemu a kapacity, nie výsledku. Nevidno prepojenie na kvalitu vzdelávania, uplatnenie absolventov ani potreby trhu práce. Nie je jasné ani to, ako budú tieto ukazovatele využité pri riadení projektu a čo sa stane, ak sa nebudú plniť. V tejto podobe sa projekt dá spustiť, ale nedá sa reálne riadiť.
Projekt popisuje jednotlivé kroky realizácie vrátane budovania centrálnej infraštruktúry, vybavenia škôl a zavedenia vzdelávacieho obsahu. Po pripomienkach je tento opis podrobnejší a lepšie vysvetľuje, čo sa má urobiť. Stále však nie je jasné, ako sa to bude riadiť. Jednotlivé aktivity sú pomenované, ale nie je zrejmé, ako na seba nadväzujú, kde sú kľúčové míľniky ani aké sú rozhodovacie body. Nie je jasné, čo sa stane, ak niektorá časť mešká alebo nebude fungovať podľa očakávania. Zavádzanie riešenia na školy je skôr predpokladané než riaditeľne naplánované. Pilotné overenie je spomenuté, ale nie je zrejmé, ako ovplyvní ďalšie kroky projektu. Výsledkom je, že projekt má definovaný cieľový stav, ale cesta k nemu nie je dostatočne pod kontrolou.
Súlad s KRIT nie je zatiaľ vyhodnotený. Projekt ho uvádza skôr deklaratívne a bez detailnejšieho preukázania. .
Projekt deklaruje prínosy najmä v oblasti zvýšenia digitálnych zručností, lepšej pripravenosti študentov na trh práce a podpory vzdelávania v oblastiach ako kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia a dátová veda. Tieto prínosy dávajú zmysel a sú relevantné. Problém je, že zostávajú na úrovni očakávaní. Nie je jasné, ako sa tieto prínosy premietnu do reálnych výsledkov ani ako sa budú merať. Chýba prepojenie medzi investíciou a tým, čo sa má reálne zmeniť, napríklad v uplatnení absolventov alebo v potrebách trhu práce. Nie je jasné, kto bude tieto prínosy sledovať a ako sa budú používať pri riadení projektu. Finančné prínosy nie sú kvantifikované a nefinančné nie sú prepojené na konkrétne ukazovatele. Projekt tak pôsobí ako investícia s potenciálom, ale bez presvedčivého dôkazu, že tento potenciál bude aj reálne dosiahnutý.
Projekt rozširuje existujúci informačný systém NetAcad o nové moduly a výrazne posilňuje technickú infraštruktúru vrátane centrálneho výpočtového prostredia a laboratórií na školách. Zároveň počíta s integráciami na ďalšie systémy ako RIAM, VIKI, Národný katalóg otvorených dát, európsku peňaženku digitálnej identity alebo individuálne vzdelávacie účty, takže nejde o izolované riešenie. Hodnota projektu je v tom, že buduje reálne technologické kapacity pre moderné vzdelávanie. Slabina je v tom, že časť týchto prepojení je zatiaľ skôr plánovaná než záväzne definovaná. Nie je vždy jasné, v akom rozsahu budú integrácie dodané a ako budú fungovať v praxi. Výsledok tak môže byť technicky silná infraštruktúra, ktorá však nebude plne využitá.
Prenositeľnosť a modularitaProjekt je navrhnutý ako kombinácia centrálnej infraštruktúry a lokálnych komponentov na školách, čo na prvý pohľad pôsobí flexibilne. Nie je však jasné, do akej miery budú jednotlivé časti systému skutočne oddeliteľné a rozvíjateľné nezávisle od seba. Z dokumentácie skôr vyplýva, že ide o prepojené riešenie, kde zmena jednej časti môže ovplyvniť celý systém. To znižuje flexibilitu do budúcnosti.
Vendor lock-in a autorské právaProjekt pracuje s kombináciou technológií, vlastnej infraštruktúry a dodávateľského modelu. Nie je však dostatočne jasné, ako bude riešený ďalší rozvoj systému a prípadná zmena dodávateľa. Nie je jednoznačné, čo bude štát reálne vlastniť a čo zostane závislé od externých partnerov. Bez jasného nastavenia hrozí, že projekt bude v ďalších fázach rozvoja viazaný na pôvodného dodávateľa.
Zdrojový kód a open sourceDokumentácia uvádza, že štát má nadobudnúť práva k častiam systému vyvinutým na zákazku. Nie je však jasné, ktoré časti budú skutočne vyvíjané na mieru a ktoré budú dodané ako licencované riešenia. Rovnako nie je zrejmé, či bude zdrojový kód dostupný aj pre ďalšie využitie alebo rozvoj inými subjektmi. Otázka teda nie je len vlastníctvo, ale aj praktická otvorenosť systému.
OpenAPI a integrácieProjekt počíta s viacerými integráciami a využitím API, čo je pozitívne. Nie je však jasné, ktoré rozhrania budú reálne dodané, ako budú zdokumentované a či budú použiteľné aj mimo projektu. Integrácie existujú na úrovni návrhu, ale ich praktická použiteľnosť zostáva otvorená.
Riadenie a migrácia údajov
Projekt bude pracovať s veľkým množstvom údajov o študentoch, kurzoch a aktivitách. Nie je však jasne popísané, ako sa budú tieto údaje spravovať, kto za ne bude zodpovedný a ako bude zabezpečená ich kvalita v čase. Chýba jasný dátový model a pravidlá práce s dátami v prevádzke.
OpenData a MyDataProjekt uvádza zámer sprístupňovať niektoré dáta a využívať ich aj mimo systému, čo je pozitívne. Nie je však jasné, aké konkrétne dáta budú dostupné, v akej kvalite a ako budú spravované. Rovnako nie je zrejmé, či používateľ získa jednoduchý prístup k vlastným údajom. Potenciál tu je, ale nie je zatiaľ dostatočne rozpracovaný.
Projekt obsahuje porovnanie nákladov medzi vlastnou infraštruktúrou a cloudovým riešením a na jeho základe vyhodnocuje vlastnú infraštruktúru ako výhodnejšiu. Toto porovnanie bolo po pripomienkach doplnené a tvorí jeden z hlavných argumentov projektu. Zároveň však samotná dokumentácia upozorňuje na jeho limity. Porovnanie sa zameriava najmä na výkonové časti riešenia a nezahŕňa celý systém. Jednotlivé varianty nie sú spracované na rovnakej úrovni detailu a výsledok vychádza zo spriemerovania viacerých scenárov. Nie je jasné, ako boli zohľadnené rozdiely v reálnom využívaní kapacít alebo v prevádzkových podmienkach. CBA síce obsahuje analýzu citlivosti, ale tá nie je priamo prepojená s rozhodnutím o architektúre. Výsledok tak pôsobí skôr ako orientačný odhad než ako pevný podklad pre strategické rozhodnutie.
Projekt prešiel verejným pripomienkovaním a na viaceré pripomienky reagoval, čo viedlo k doplneniu dokumentácie. Pozitívne je, že pripomienky boli prerokované a viaceré témy boli vysvetlené podrobnejšie. Zároveň však veľká časť zásadných otázok zostala vyriešená skôr vysvetlením než zmenou návrhu. Týka sa to najmä merania výsledkov, ekonomiky a riadenia projektu. Participácia tak zlepšila pochopenie projektu, ale len obmedzene zmenila jeho podstatu.
Dokumenty
Aktivity