Projekt nadväzuje na predchádzajúce etapy, ktoré boli zamerané na sprístupňovanie údajov z informačných systémov Ministerstva vnútra SR prostredníctvom platformy IS MOU. Fáza I rieši údaje z registra fyzických osôb, matričných a pobytových údajov, fáza II pridáva údaje z dokladových systémov (občianske, vodičské a cestovné doklady) a konsoliduje integračné rozhrania. Fáza III rozširuje pokrytie o údaje zo Živnostenského registra a tiež sa zameriava na zavedenie manažmentu hlavných údajov (MDM), čistenie, transformáciu a kontrolu kvality údajov. Súčasťou je aj evidencia prístupov a logovanie, pričom všetky spracované údaje majú byť dostupné v štruktúre vhodnej pre ďalšie využitie, najmä ako podpora budúcich služieb digitálnej identity podľa európskej legislatívy eIDAS2 a EDIW. Projekt deklaruje pokračovanie konceptu „Moje údaje“ so zameraním sa na interoperabilitu a transparentné sprístupňovanie údajov medzi verejnými inštitúciami. Využíva štandardy ako JSON-LD, CMÚ a EDIW. Zároveň však ostáva nejasný aktuálny stav funkčnosti IS MOU, jeho pripravenosť na prijímanie nových funkcionalít a spôsob delimitácie systému z MIRRI na MV SR. Tieto aspekty sú kľúčové pre posúdenie uskutočniteľnosti a udržateľnosti zámeru.
999 785 € (investície) + 880 960€ (prevádzka 10 rokov) s DPH
Ministerstvo vnútra SR
Fáza III nadväzuje na predchádzajúce etapy projektu (Lepšie využívanie údajov MV SR - fáza I a Lepšie využívanie údajov MV SR - fáza II), no zároveň v sebe kumuluje viaceré výhrady, ktoré už boli identifikované pri hodnoteniach fáz I a II. Projekt nepreukazuje dopyt zo strany verejnosti alebo OVM, chýba spoločná logika delenia výstupov medzi fázami a viaceré moduly sa javia ako duplicitné (napr. integračný komponent, MyData, MDM). Prínosy sú popísané prevažne technicky a kvalitatívne, bez kvantifikácie a bez väzby na konkrétne služby alebo procesy. V projekte absentuje analýza alternatív a nehodnotí sa možnosť využitia už existujúcich štátnych komponentov ako CPDI, RPO či CMÚ. Vo fáze III sa navyše zvýrazňuje problém absencie koordinácie medzi fázami. Dokumentácia neuvádza, ako budú jednotlivé komponenty z fáz I, II a III interoperabilné, technologicky kompatibilné alebo spoločensky integrované. S rastúcim počtom modulov a údajových tokov sa zvyšuje riziko nejednotnosti v dodávke, technickej duplicity, ako aj neefektívneho obstarávania – či už spoločného alebo samostatného pre každú fázu. Projekt neprezentuje ani spoločnú infraštruktúru ani mechanizmus priebežného vyhodnocovania výsledkov medzi fázami. Zostáva nejasné, či je samotný IS MOU v prevádzke, schopný prijímať nové komponenty a ako bude technicky a právne presunutý z MIRRI na MV SR. Pozitívom zostáva technologická konzistencia naprieč fázami, zrozumiteľný popis modulov a dôraz na štandardy ako JSON-LD, CMÚ či EDIW. Ceníme aj deklarovanú modularitu riešení. Bez adresovania zásadných nedostatkov v koordinácii, preukázania interoperability výstupov a väzby na reálne potreby používateľov však fáza III riskuje, že sa výsledky rozptýlia do čiastkových rezortných riešení bez jasného prínosu pre verejnosť alebo štát ako celok.
Projekt síce nadväzuje na predchádzajúce fázy, no stále nepreukazuje konkrétnu potrebu zo strany používateľov ani cieľových inštitúcií. Nie je zrejmé, či rieši skutočný dopyt a aké služby alebo procesy má zlepšiť. Dokumentácia neobsahuje analýzu alternatív a nevysvetľuje, prečo sa nevyužívajú dostupné štátne komponenty namiesto vývoja nových modulov. Chýba aj prehľad o tom, ako budú jednotlivé fázy technicky a organizačne prepojené, ako sa zabezpečí ich spoločná infraštruktúra a ako bude riešený presun IS MOU pod správu Ministerstva vnútra SR. Odporúčame doplniť realistický opis aktuálneho stavu IS MOU a jasne ukázať, ako jednotlivé fázy nadväzujú, zdieľajú komponenty a spoločne smerujú k funkčnému výsledku. Prínosy je potrebné kvantifikovať, prepájať s konkrétnymi službami a overiť, či plánované funkcionality nie sú dostupné v iných projektoch. Zároveň by mal byť jednoznačne popísaný model vlastníctva a správy výstupov vrátane prístupu k zdrojovému kódu a možností ich opätovného využitia mimo rezort vnútra. Bez týchto doplnení projekt nepôsobí ako strategicky ukotvené riešenie, ale skôr ako izolovaný technologický návrh s neistým dopadom. Na to, aby naplnil svoje ciele, potrebuje silnejšie prepojenie na používateľov, lepšie zladenie medzi fázami a súlad s národnou architektúrou verejných IT systémov.
25.06.2025
Príprava projektu
Reforma VS
Merateľné ciele (KPI)
Postup dosiahnutia cieľov
Biznis prínos
Príspevok v informatizácii
Kalkulácia efektívnosti
Transparentnosť a participácia
Fáza III preberá viaceré výzvy z predchádzajúcich fáz. Viacero komponentov (napr. MyData, MDM, integračné moduly) sa objavuje opakovane, no dokumentácia neuvádza, ako budú medzi fázami koordinované, opätovne použité alebo prepojené. Rovnako nie je zrejmé, či je IS MOU pripravený na nové integrácie a ako bude technicky a právne zabezpečený jeho presun z MIRRI na MV SR. Projekt nehodnotí alternatívne riešenia, vrátane využitia centrálnych štátnych komponentov ako CPDI. Na posilnenie dôveryhodnosti chýba prepojenie medzi fázami, kvantifikácia očakávaných prínosov a vyššia miera transparentnosti.
KPI sú aj vo fáze III prevažne technické, bez jasného vzťahu k reálnym dopadom na služby alebo používateľskú skúsenosť. Podobne ako vo fázach I a II chýba väzba na výsledky, spôsob ich merania v čase a konkrétne cieľové hodnoty. Projekt neurčuje východiskový stav a nezohľadňuje ani prínosy deklarované v CBA, čím stráca možnosť overiť efektívnosť plánovaných opatrení.
Chýba harmonizácia výstupov naprieč fázami. Nie je jasné, ako budú komponenty ako MDM, transformácia alebo logovanie technicky prepojené s výstupmi z fáz I a II. Dokumentácia neuvádza, či vznikne spoločná infraštruktúra alebo harmonogram integrácie. Rovnako chýba spätný mechanizmus vyhodnocovania: ktoré výstupy z predchádzajúcich fáz boli úspešné, ktoré je potrebné upraviť a ako sa tomu fáza III prispôsobí. Projekt neprezentuje komplexný realizačný plán alebo variantné scenáre, ktoré by umožnili posúdiť jeho technickú a organizačnú uskutočniteľnosť.
Súlad s KRIS zatiaľ nebol vyhodnotený.
Projekt deklaruje zlepšenie kvality a interoperability údajov, no neuvádza, ako sa tieto výstupy premietnu do zlepšenia služieb pre občanov alebo OVM. Chýba analýza používateľských potrieb, konkrétnych scenárov využitia či očakávaných dopadov na prax. Rovnako ako v predchádzajúcich fázach nie je jasné, či je IS MOU funkčný a schopný nové výstupy prevziať. Neexistuje ani popis, ako bude zabezpečený technický a právny presun systému pod MV SR. Vzhľadom na tieto nejasnosti hodnotíme biznis prínos ako slabý a nedostatočne preukázaný.
Projekt sa viackrát odvoláva na technické štandardy ako CMÚ, JSON-LD či EDIW, no stále neukazuje, ako zapadá do národnej architektúry štátnych IT systémov (KRIT). Nie je jasné, či plánované moduly ako MyData, MDM alebo transformácia údajov budú súčasťou celoštátnej infraštruktúry alebo zostanú len v rámci rezortu vnútra.
Projekt neuvádza, ako bude zabezpečená dlhodobá prevádzka riešenia (SLA), kto bude technicky garantovať jednotlivé komponenty (najmä ak ide o nové moduly ako MDM či transformačný komponent) a ako sa zaistí ich aktualizácia.Projekt sa deklaratívne hlási k princípom otvorených údajov, CMÚ a EDIW, no neuvádza konkrétnu stratégiu ich využitia. Nie je jasné, či výstupy projektu budú systémovo pripojené k centrálnej dátovej infraštruktúre. Projekt neobsahuje porovnanie so službami ako CPDI a ani nehodnotí, či časť funkcionality nemôže byť zabezpečená prostredníctvom existujúcich komponentov (napr. RPO, MUK).
Prenositeľnosť / Modulárnosť
Projekt deklaruje modularitu (napr. samostatné komponenty MDM, logovanie, transformácia údajov), no nie je zrejmé, či tieto moduly budú navrhnuté ako opakovane použiteľné pre iné rezorty alebo agendy. V dokumentácii absentuje opis, ako budú jednotlivé komponenty oddelené, verzované a prevádzkované nezávisle. Neuvádza sa, či budú podporovať škálovanie mimo MV SR. V tejto fáze nie je jasné, či modulárnosť prekračuje hranice jedného projektu.
Vendor Lock-in a autorské práva
Projektová dokumentácia sa explicitne nevenuje otázke vlastníctva výsledkov alebo licencií k softvérovým komponentom. Nie je uvedené, či MV SR bude mať plné vlastníctvo nad zdrojovými kódmi a architektúrou, alebo či budú existovať obmedzenia zo strany dodávateľa. Rovnako nevieme, či je plánované použitie verejných licencií pre zdieľanie komponentov s inými subjektmi.
Zdrojový kód/ OpenSource
V zámere sa spomína, že výstupy projektu nebudú sprístupnené ako open source. Chýba zmienka o uložení zdrojových kódov do verejne prístupných repozitárov (napr. GovGit). Z pohľadu transparentnosti a ďalšej použiteľnosti to predstavuje riziko. Odvolávajúc sa na výnimku v paragrafe 15 (odsek 2, písmeno d, bod 1, 95/2019 Z. z.) ministerstvo neplánuje zverejniť žiadne zdrojové kódy: “Zverejnenie zdrojových kódov pre realizované riešenie nie je možné z dôvodu špecifických charakteristík projektu a jeho implementácie …” (kapitola “Zdrojové kódy” v dokumente “I-03 Prístup k projektu”). Máme za to, že výnimka sa nemá uplatňovať paušálne na celé informačné systémy, ale iba na ich konkrétne moduly.
Protoyp GUI a navigácie
Danú časť nehodnotíme, keďže projekt sa zameriava výlučne na ETL procesy, integrácie a zdieľanie údajov medzi systémami. Vytváranie používateľského rozhrania ani validácia UX nie sú predmetom tejto fázy a ostávajú v kompetencii IS MOU ako cieľového systému. Napriek tomu by mal projekt minimálne popísať, ako budú nové údaje prezentované v existujúcich portáloch alebo aplikáciách, keďže chýbajúca väzba na používateľskú skúsenosť môže oslabiť reálny prínos riešenia.
Elektronické služby/ funkcionalita/ formuláre
Projekt sa nezameriava na tvorbu elektronických služieb pre verejnosť, ale na sprístupňovanie údajov medzi OVM. Nie je však jasné, ktoré konkrétne služby budú nové dátové toky reálne zlepšovať. Neexistuje prepojenie medzi plánovanou funkcionalitou (napr. údaj zo Živnostenského registra) a konkrétnymi životnými situáciami občana alebo podnikov.
OpenAPI
Danú časť nehodnotíme, keďže projekt neplánuje priamo poskytovať OpenAPI, pričom v danom kontexte je to zodpovednosť najmä na IS MOU (a teda mimo tento projekt).
Riadenie/migrácia údajov
Projekt síce spomína čistenie a validáciu údajov, no migrácia údajov medzi systémami, ich historizácia, alebo verzovanie nie sú opísané. Zavedenie modulu MDM vyžaduje aj jasné pravidlá správy údajov, ich deduplikácie a zjednocovania medzi zdrojmi - tieto aspekty však nie sú detailne rozpracované. Delenie týchto prierezových a komplexných aktivít na samotnom MV SR medzi viaceré fázy projektu “Lepšie využívanie údajov MV SR” považujeme za nesprávne a rizikové.
1x a dosť
Zámer sa formálne hlási k princípu „1x a dosť“, keďže plánuje zdieľanie údajov medzi OVM, no neukazuje, ako konkrétne budú tieto údaje predvyplňované alebo znova využité v existujúcich agendových systémoch. Chýbajú príklady zlepšenia existujúcich služieb v praxi.
MyData
Projekt deklaruje napĺňanie priority NKIVS „Moje údaje“ a zároveň odkazuje na digitálnu peňaženku (EDIW), čo v zásade vítame. No podobne ako v predchádzajúcich fázach, zostáva nejasný aktuálny stav IS MOU, jeho pripravenosť na nové funkcionality a praktická dostupnosť výstupov pre občanov alebo OVM. Dokumentácia zamieňa pojmy „moje údaje“, „digitálna peňaženka“ a „Doklady v mobile“, pričom nie je jasné, ako budú tieto koncepty koordinované. Hrozí, že pôvodná vízia MyData sa zúži na úzky technický výsek, čím vznikne chaos v implementácii a riziko nesúladu s cieľmi NKIVS.
OpenData
Projekt neuvádza, či a ktoré výstupy budú publikované ako otvorené údaje a iba deklaruje zavedenie lokálneho katalógu Open Data (LKOD). Nie je zrejmé, či sa plánuje ich zverejnenie prostredníctvom portálu data.gov.sk, ani v akom formáte budú sprístupnené. Chýba väzba na stratégiu otvoreného vládnutia a praktické využitie výstupov v komerčnej alebo akademickej sfére.
Dokumentácia
Zámer obsahuje základné popisy modulov, no chýba systematická technická dokumentácia (napr. dátové modely, API špecifikácie, väzby medzi komponentmi). V predchádzajúcich fázach sa dokumentácia plánovala zverejňovať len v minimálnom rozsahu. Fáza III neobsahuje záväzok na lepšiu dokumentovanosť výstupov.
Testovanie
Projekt nepopisuje žiadnu stratégiu testovania - ani funkčného, ani bezpečnostného. Nie je uvedené, ako budú nové moduly overené pred nasadením, aké prostredie sa použije na testovanie alebo aké metriky kvality sa budú sledovať. V prípade komponentov ako MDM a transformácia údajov to predstavuje významné riziko.
Projekt uvádza očakávaný ekonomický prínos vo výške 2,79 milióna eur na základe úspory času pri získavaní údajov zo Živnostenského registra. Tento výpočet je však uvedený izolovane, bez analýzy alternatív, bez prepojenia na úspory pre úrady a bez overiteľného opisu procesných zmien, ktoré by tieto prínosy mohli reálne priniesť. Zámer zároveň opakuje problémy známe z predchádzajúcich fáz. Počíta s budovaním vlastnej rezortnej platformy, hoci podobné funkcionality sú už k dispozícii prostredníctvom centrálnych komponentov ako CPDI. Projekt nepreukazuje, prečo by ich nebolo možné použiť, a zároveň opomína doterajšie verejné investície, ktoré už boli vynaložené na vývoj obdobných modulov. Bez realistického popisu procesov, prepojenia na merateľné ukazovatele a bez vyhodnotenia dostupných riešení pôsobí kalkulácia efektívnosti málo presvedčivo a primerane. Projekt zároveň nezahŕňa samostatnú štúdiu uskutočniteľnosti, čím chýba komplexný pohľad na riziká, technologické alternatívy a prevádzkové dopady.
Projekt bol zverejnený, ale bez informácie o spätnej väzbe od komunity alebo dotknutých strán. Rovnako ako vo fáze I a II chýba participatívny proces návrhu.
Dokumenty
Aktivity