Projekt sa zameriava na modernizáciu centrálnych komponentov eGovernmentu a zavedenie podpory prioritných životných situácií občanov. Obsahuje moduly IAM, eDesk 3.0, Centrálny notifikačný modul (CNM), Centrálny orchestrátor procesov (COP), Centrálny elektronický podateľňový modul (CEP 3.0), Modul elektronických formulárov (MEF), Centrálny zber úloh (CZU), Systém notifikácií a centrálnych agiend (SNCA), Data Warehouse (DWH), MEP, MED, SSOZ, podpora L2 a hybridnú cloudovú infraštruktúru. Cieľom je zlepšenie používateľskej skúsenosti, efektívnosť prevádzky a splnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti.
27 733 262,24 € s DPH (Plánované OPEX po nasadení: 2,9 mil. € ročne SW + 0,98 mil. € HW + 1,45 mil. € rozvoj SW + 0,08 mil. € interné náklady)
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby
Projekt Modernizácie platformy pre životné situácie patrí medzi kľúčové reformné iniciatívy Plánu obnovy. Jeho cieľom je, aby občania a podnikatelia mohli vybaviť svoje životné situácie ako narodenie dieťaťa, zmenu trvalého pobytu alebo založenie podnikania elektronicky, jednoducho a bez osobnej návštevy úradov. Projekt reaguje na dlhodobé nedostatky platformy Slovensko.sk, ako je neprehľadné prostredie, zložité formuláre a vysoká prevádzková závislosť od jediného dodávateľa. Silnou stránkou je jeho ukotvenie v Pláne obnovy, napojenie na už definované reformné ciele MIRRI a ambícia riešiť historické slabiny eGovernmentu. Pozitívom je aj rozsiahly balík plánovaných modulov (IAM, COP, CNM, CEP, CZU, DWH 2.0, eDesk 3.0) a deklarovaný cieľ vytvoriť technickú infraštruktúru, ktorá umožní vznik nových služieb postavených na princípe životných situácií. Na druhej strane, harmonogram projektu je už dnes nereálny a chýba jeho aktualizovaná verzia. KPI sú stanovené bez jasnej metodiky merania a insourcing L2 podpory a migrácia údajov sú síce rozpočtovo pokryté, ale procesne nedopracované. Projekt sa realizuje v prostredí, kde prebiehajú viaceré paralelné verejné obstarávania, napríklad na moduly COP, IAM, DWH 2.0, CPK, CZU, eDesk 3.0, ako aj nové projekty G2G a Banková identita, ktoré vznikli mimo pôvodného rámca reformy. Hoci sú deklarované ako súvisiace, ich koordinácia, architektonická nadväznosť a technická kompatibilita zatiaľ nie sú preukázané. Ekonomická efektívnosť projektu zostáva nejasná, keďže výpočty CBA stoja najmä na modelových spoločenských prínosoch, zatiaľ čo reálne rozpočtové úspory a aktuálne náklady na obstarávania neboli preukázané. Projekt má potenciál priniesť modernizáciu kľúčových služieb štátu, avšak bez jasného riadenia, metodiky a koordinácie hrozí riziko, že sa pôvodné reformné ciele rozložia medzi viacero čiastkových riešení bez preukázateľného prínosu pre občanov.
Projekt má jednoznačný verejný prínos a jeho ciele podporujeme, pretože smerujú k zlepšeniu používateľskej skúsenosti občanov a k zníženiu technologickej závislosti štátu. V aktuálnej podobe však projekt nesie vysoké riziko časového sklzu, neefektívneho riadenia a fragmentácie výstupov. Harmonogram je potrebné aktualizovať a doplniť o realistický plán implementácie vrátane krízového scenára. Rovnako je nutné dopracovať metodiku merania KPI a nastaviť proces ich pravidelného vyhodnocovania. Projekt ďalej potrebuje detailný plán pre L2 kapacity a migráciu údajov s jasne určenými zodpovednosťami a harmonogramom. Rovnako dôležité je vytvoriť governance model pre životné situácie, ktorý určí vlastníkov a zodpovednosti za jednotlivé časti reformy a zároveň zosúladí činnosti MIRRI a NASES pri riadení a integrácii výstupov. Prebiehajúce paralelné obstarávania modulov COP, IAM, DWH 2.0, CPK, CZU a eDesk 3.0, ako aj projektov G2G a Banková identita, si vyžadujú vyššiu úroveň koordinácie, aby sa predišlo duplicite, neefektívnemu čerpaniu prostriedkov a riziku nesúladu medzi technickými riešeniami. Slovensko.Digital považuje za nevyhnutné, aby MIRRI a NASES ešte pred spustením ďalších obstarávaní zosúladili technický, organizačný a produktový rámec projektu a aktualizovali jeho riadenie podľa reálneho stavu príprav. Kľúčové bude zabezpečiť, aby reforma priniesla pre občanov a podnikateľov reálne zjednodušenie komunikácie so štátom a nie iba formálnu modernizáciu technologickej infraštruktúry.
06.11.2025
Príprava projektu
Reforma VS
Merateľné ciele (KPI)
Postup dosiahnutia cieľov
Biznis prínos
Príspevok v informatizácii
Kalkulácia efektívnosti
Štúdia uskutočniteľnosti
Alternatívy
Transparentnosť a participácia
Projekt je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti (Stream 4 - Modernizácia platformy pre rozvoj životných situácií) a je v súlade s NKIVS. Ambíciou je zmeniť prístup k poskytovaniu služieb tak, aby sa organizovali podľa životných situácií, nie podľa štruktúry rezortov. Tento zámer má transformačný charakter a je dôležitým posunom oproti doterajšiemu stavu.
Dokumentácia nepreukazuje, ako je technologická modernizácia platformy prepojená na konkrétne reformné projekty životných situácií, ktoré MIRRI už definuje a rozpracúva v rámci Plánu obnovy. Nie je zrejmé, ktoré z týchto životných situácií budú podporené technologickými komponentmi tohto projektu ani akým spôsobom bude zabezpečená ich integrácia s ostatnými aktivitami.
Chýba jasný governance model, ktorý by definoval rozdelenie zodpovedností medzi MIRRI ako gestorom reformy a NASES ako prevádzkovateľom platformy. Projekt zároveň predstavuje technologickú vetvu reformy, ktorá má slúžiť ako spoločná platforma pre riešenie životných situácií.
Z dostupných dokumentov a zápisov riadiacich výborov vyplýva, že v období august až september 2025 sa plánovalo, prebehlo alebo sa ešte realizuje viacero samostatných obstarávaní na moduly COP, DWH 2.0, CPK, CZU, CNM, IAM a eDesk 3.0, ktoré sú s projektom priamo alebo funkčne prepojené. Paralelne boli plánované aj ďalšie obstarávania súvisiace so životnými situáciami (napríklad Banková identita, G2G).
Napriek tomu, že MIRRI v októbri 2025 deklarovalo pozastavenie projektov Banková identita a G2G do obdržania stanovísk ÚHP, ÚVO a NKÚ, z verejne dostupných záznamov nevyplýva, že by predchádzajúce rozhodnutia o verejných obstarávaniach boli koordinované alebo revidované. Tieto procesy nie sú zosúladené ani zdokumentované v MetaIS, čo vytvára vysoké riziko fragmentácie, neefektívneho využitia zdrojov a oslabenia integračného cieľa reformy. Bez jednotného architektonického a organizačného rámca hrozí, že technologická platforma a obsahové projekty (napríklad COP, IAM, DWH) budú napredovať oddelene a ich výstupy nebudú plne interoperabilné, čo môže obmedziť využiteľnosť investície do centrálnej platformy.
Projekt má stanovené čísla. Počet používateľov má vzrásť z 318 tisíc na 600 tisíc, má pribudnúť pätnásť orchestrácií životných situácií a trinásť integrovaných inštitúcií. Ide o ukazovatele prevzaté z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré majú reprezentovať prínos technologickej modernizácie k reformnému cieľu „Životné situácie občanov a firiem“. Na papieri to vyzerá dobre, ale chýba metodika, ako sa budú tieto čísla merať a kto ich bude vyhodnocovať v rámci riadenia reformy. Na potrebu metodiky merania bolo upozornené už v rámci verejných pripomienok, táto metodika však zatiaľ nebola dopracovaná.
Harmonogram počíta s ukončením projektu do júna 2026, čo už dnes nie je realistické. Rezervy v časovom pláne boli vyčerpané a projekt nemá pripravený krízový alebo alternatívny scenár. Ako opatrenie voči riziku omeškania sa v dokumentácii uvádza modulárny prístup, ktorý má umožniť postupné nasadzovanie riešení ako CNM, CEP či COP. Tento prístup môže pomôcť zmierniť dopady oneskorenia, ale nenahrádza riadený plán pre prípad zlyhania alebo nesplnenia míľnikov Plánu obnovy. Zápisy riadiacich výborov z roku 2025 potvrdzujú, že viaceré verejné obstarávania sa spustili oneskorene alebo sú ešte len v príprave. Neexistuje preukázateľná revízia harmonogramu ani nový postup, ako zabezpečiť dodanie kľúčových komponentov do termínu reformy. Bez aktualizovaného plánu implementácie a väzby na míľniky zostáva naplnenie cieľov neisté.
Projekt sa zameriava na oblasti, ktoré boli v minulosti najviac kritizované - zložitý portál, neprehľadné formuláre a drahá prevádzka v rukách jedného dodávateľa. Dokumentácia deklaruje riešenia, ako sú krokovníky podľa životných situácií, mobilný kľúč namiesto čítačky eID, proaktívne notifikácie a presun L2 podpory do NASES (s cieľom znížiť prevádzkové náklady ÚPVS z približne 7,3 mil. € ročne na 5,4 mil. €). Tieto opatrenia sú nastavené ako prísľub, ale chýbajú podrobnosti, ktoré by umožnili posúdiť ich reálny prínos a spôsob, akým sa budú výsledky sledovať a vyhodnocovať.
Projekt zároveň vytvára technologický rámec pre životné situácie, no chýba jednotný produktový plán, ktorý by určoval poradie, obsah a vlastníkov týchto situácií. V dokumentácii nie je objasnené, ako sa budú koordinovať produkty a služby nad platformou, aby sa zabránilo duplicite vývoja medzi MIRRI a NASES a aby sa zabezpečila kontinuita po skončení Plánu obnovy. Absencia spoločného produktového riadenia zostáva významným rizikom pre dosiahnutie reálnych prínosov reformy.
Projekt pokrýva všetky hlavné oblasti informatizácie ako modularitu, princíp 1x a dosť, open source, OpenAPI, MyData, OpenData, dokumentáciu a testovanie. Na papieri je to kompletné, no väčšina podkategórií je spracovaná deklaratívne a chýbajú im technické detaily a metodika realizácie. Modularita je síce popísaná, ale nie je jasné, ako sa zabezpečí jej prenositeľnosť medzi jednotlivými komponentmi platformy a projektmi. Migrácia údajov má v rozpočte významnú položku, no procesný plán nie je dopracovaný a neobsahuje určenie zodpovedností ani časový rámec.
Z architektonického hľadiska projekt definuje hlavné moduly platformy (IAM, COP, CNM, CEP, MEF, CZU, SNCA a ďalšie), avšak nie je objasnené, ako budú tieto komponenty prepojené s riešeniami pripravovanými v paralelných projektoch MIRRI, ako sú G2G, formulárové moduly alebo Slovensko v mobile. V zápisoch riadiacich výborov z augusta až októbra 2025 sa spomína viacero samostatných verejných obstarávaní na tieto moduly, no bez centrálneho architektonického rámca, ktorý by určoval jednotný dizajn rozhraní, dátový model a zodpovednosti pri integráciách.
Bez jasne koordinovaného architektonického riadenia hrozí, že jednotlivé riešenia budú síce funkčné, ale technologicky fragmentované, menej interoperabilné a nákladnejšie na prevádzku. Projekt tak prispieva k informatizácii prevažne koncepčne a z hľadiska architektúry je rámcovo správne nastavený, no implementačne zatiaľ nedokazuje, že deklarované princípy otvorenosti a opakovanej použiteľnosti sa podarí naplniť v praxi.
Prenositeľnosť/modulárnosť
Projekt je navrhnutý ako modulárny, komponenty sú oddelené a rozšíriteľné. Modularita je v dokumentácii popísaná, ale nie je zrejmé, ako sa bude uplatňovať pri integráciách s ďalšími riešeniami verejnej správy. Chýba architektonický rámec, ktorý by určil pravidlá prenositeľnosti a kompatibility modulov mimo kontextu životných situácií.
Vendor lock-in a autorské práva
Deklaruje sa odstránenie vendor lock-inu, pričom významným krokom je presun L2 podpory do NASES. Tento zámer je finančne podchytený, čo je pozitívne, no chýba procesný plán, ako sa budú L2 kapacity prijímať, školiť a ako sa zabezpečí prevzatie prevádzky od dodávateľov. Bez týchto krokov môže vzniknúť nový typ závislosti od integrátorov. Zároveň prebiehajúce verejné obstarávania (napr. eDesk 3.0, IAM licencie, COP, CNM) sú naviazané na produkty a integrácie existujúcich dodávateľov, čo môže prakticky znemožniť otvorenie trhu a vytvára riziko pokračovania vendor lock-inu v inej forme. Deklarovaný cieľ nezávislosti zatiaľ nie je podložený reálnymi zmenami v obstarávacej praxi ani v architektonickej dokumentácii. Riziko vendor lock-inu zostáva vysoké, najmä pri moduloch, ktoré nadväzujú na doterajšiu architektúru portálu Slovensko.sk.
Zdrojový kód/open source
Projekt sa hlási k používaniu otvoreného softvéru, avšak v dokumentácii nie je uvedený zoznam komponentov, ktoré budú publikované ako Open Source, ani spôsob ich zverejnenia či správy repozitárov. Otvorenosť riešení tak zatiaľ zostáva len deklaratívna.
Prototyp GUI a navigácie
Plánuje sa vytvorenie prototypov používateľského rozhrania a navigácie pre krokovníky životných situácií, no v dokumentoch zatiaľ nie sú uvedené výsledky používateľského testovania ani spôsob zapojenia občanov.
Elektronické služby/funkcionalita/formuláre
Počet formulárov má narásť z 300 na 400, avšak nie je objasnené, ktoré služby budú prioritné a podľa akých kritérií sa vyberú. Bez metodiky výberu hrozí, že zostanú podporené menej používané procesy.
OpenAPI
Projekt deklaruje implementáciu OpenAPI rozhraní, ale v dokumentácii chýba ich konkrétny zoznam a plán implementácie. Zostáva preto nejasné, ktoré časti systému budú poskytovať otvorené rozhrania pre tretie strany.
Riadenie/migrácia údajov
V rozpočte je na migráciu dát vyčlenená výrazná suma, čo je pozitívne. Procesný plán migrácie však nie je dopracovaný - chýba harmonogram, zodpovednosti, plán čistenia údajov a fallback scenár pre prípad zlyhania migrácie.
1× a dosť
Princíp je deklarovaný a technicky podchytený cez COP a CZU, ale konkrétny plán implementácie a merania jeho uplatňovania chýba.
MyData
Projekt plánuje personalizované portfólio služieb pre používateľa (MyData). Ide o moderný prístup, no nie je vysvetlené, ako budú používateľské dáta sprístupňované a riadené.
OpenData
OpenData sú spomenuté len rámcovo. Nie je známe, aké datasety majú byť publikované ani ako sa budú aktualizovať.
Dokumentácia
Projekt predpokladá vytvorenie používateľskej, prevádzkovej a bezpečnostnej dokumentácie. Nebol však predložený harmonogram ani určenie zodpovedných osôb za jej vypracovanie a údržbu.
Testovanie
Testovanie je plánované, no v dokumentácii chýba testovací plán, harmonogram pilotných overení a metodika pre zapojenie koncových používateľov.
Podľa CBA je návratnosť projektu odhadovaná približne na štyri roky. Tento výsledok je založený najmä na spoločenských prínosoch, ako sú úspory času občanov a úradov. Reálne rozpočtové úspory, teda pokles prevádzkových nákladov ÚPVS z 7,3 milióna eur ročne na približne 5,4 milióna eur po presune L2 podpory do NASES, samy osebe návratnosť neprinášajú. Hodnotenie ekonomickej efektívnosti preto stojí na predpokladoch, ktorých realistickosť nie je v dokumentácii dostatočne podložená.
Spoločenské prínosy sú počítané prevažne modelovo, bez preukázania dátových vstupov a metodiky merania. V CBA nie je uvedené, ako sa dospelo k predpokladu o počte zapojených používateľov, ani ako sa budú úspory času kvantifikovať a overovať v praxi. Ak sa tieto predpoklady nenaplnia, návratnosť projektu sa môže predĺžiť výrazne nad rámec plánovaného obdobia.
Porovnanie plánovaných nákladov z CBA s aktuálnymi verejnými obstarávaniami ukazuje aj významné rozdiely. Komponent IAM bol v pôvodnom rozpočte projektu nacenený približne na 3,3 milióna eur (vrátane softvéru, hardvéru a podpory na päť rokov), zatiaľ čo aktuálne vyhlásené VO počíta s hodnotou 17,8 milióna eur bez DPH a len s jednoročnou podporou. Takýto rozdiel zásadne ovplyvňuje ekonomickú bilanciu projektu a znižuje jeho deklarovanú efektívnosť. Dokumentácia v MetaIS ani zápisy riadiacich výborov nenasvedčujú, že by bol prepočet vykonaný alebo že by bolo prehodnotené riziko vplyvu týchto zmien na celkovú návratnosť.
Projekt má potenciál priniesť úspory v dlhodobom horizonte, avšak aktuálne podklady k ekonomickej efektívnosti sú založené skôr na deklarovaných očakávaniach než na overiteľných údajoch. Bez preukázania metodiky výpočtu spoločenských prínosov a aktualizácie CBA podľa reálnych cien obstarávaných komponentov zostáva ekonomická návratnosť projektu nepreukázaná.
Dokumenty štúdie sú vypracované a formálne kompletné, ale viaceré časti zostávajú deklaratívne. Chýba plán migrácie údajov do nových úložísk, pilotný plán pre životné situácie, governance model a plán financovania prevádzky po skončení Plánu obnovy.
MIRRI vo svojom stanovisku potvrdilo, že dokumentácia spĺňa všetky formálne náležitosti podľa vyhlášky č. 401/2023 Z. z., avšak viaceré obsahové požiadavky, ako vyhodnotenie dopadov na súvisiace projekty, plán prevádzkových nákladov po roku 2026 alebo preukázanie súladu s aktuálnym architektonickým rámcom, sú spracované len rámcovo.
Z dostupných záznamov a dokumentov vyplýva, že štúdia nebola po vypracovaní aktualizovaná o nové skutočnosti, ako sú zmeny v harmonograme, rozdelenie častí projektu do samostatných verejných obstarávaní alebo pozastavenie niektorých komponentov. Tým vzniká rozdiel medzi pôvodným návrhom a reálnym priebehom implementácie projektu, ktorý znižuje informačnú hodnotu štúdie pre riadenie projektu.
Bez doplnenia o aktualizovaný stav realizácie, väzby na obstarávania a overenie finančných predpokladov zostáva štúdia formálne správna, no čiastočne zastaraná.
Projekt posudzoval viacero alternatív a za optimálnu označil Alternatívu 4. Tento výber je metodicky spracovaný a podložený výpočtami CBA. Zároveň však neboli posúdené ďalšie varianty, ktoré by mohli znížiť riziká alebo lepšie rozložiť investície, napríklad odloženie vývoja orchestračnej platformy (COP) na neskoršiu fázu alebo postupný prechod L2 podpory. Hodnotenie alternatív je preto formálne správne, ale nie úplné.
Alternatívy sa líšia najmä v miere centralizácie, rozsahu insourcingu a spôsoboch riadenia platformy, no v dokumentácii chýba analýza ich dopadov na prevádzkové náklady a harmonogram. Nie je uvedené, či sa výber optimálnej alternatívy prehodnocoval po prijatí rozhodnutí o samostatných verejných obstarávaniach na moduly COP, IAM, DWH 2.0 alebo eDesk 3.0, ktoré v praxi zodpovedajú parametrom jednej z pôvodných variant.
Orchestračná platforma je kľúčovým komponentom pre koncept životných situácií, avšak ide o modul s najvyššou technickou zložitosťou, integráciami a nejasnými nákladmi na rozvoj a údržbu. V štúdii nebolo posúdené, či by jej implementácia mohla byť rozfázovaná alebo realizovaná v menšom rozsahu, aby sa znížilo riziko omeškania a rozložené investície.
Bez aktualizácie porovnania alternatív podľa nových technických a organizačných okolností nie je možné overiť, či Alternatíva 4 zostáva aj v roku 2025 najvhodnejším riešením z hľadiska efektívnosti a riaditeľnosti projektu.
Dokumenty boli zverejnené a prebehlo verejné pripomienkovanie. Naše pripomienky boli zapracované len čiastočne. Na základe nich bol síce doplnený zoznam rizík, no ide prevažne o všeobecné formulácie, ktoré nepokrývajú konkrétne slabiny projektu ani väzby na harmonogram Plánu obnovy. Ako opatrenie na riziko nesplnenia termínu sa uvádza delenie projektu na moduly, čo má umožniť dodanie aspoň časti riešenia. Ide však skôr o technickú etapizáciu než o reálny krízový scenár.
V čase prípravy projektu prebiehali na MIRRI a jeho priamo riadených organizáciách viaceré verejné obstarávania dotýkajúce sa modulov ako napr. COP, IAM, DWH 2.0, CZU, CPK, eDesk 3.0, ktoré pokračujú podľa pôvodného plánu, zatiaľ čo dodatočne vzniknuté projekty G2G a Banková identita boli v októbri 2025 pozastavené. V dostupných materiáloch nebolo objasnené, ako sa tieto nové projekty budú technicky a finančne koordinovať s modernizačnou platformou, ani či sa ich výsledky budú implementačne prelínať.
Nie je zrejmé, ako bude zabezpečená transparentnosť, koordinácia a kompatibilita medzi pokračujúcimi obstarávaniami a pozastavenými iniciatívami, aby sa predišlo duplicite a neefektívnemu čerpaniu prostriedkov. Tento stav znižuje predvídateľnosť implementácie a celkovú dôveru v riadenie reformy.
Dokumenty
Aktivity